Kto nevetrá, ten nezberá

Čoho je veľa, toho je príliš. To platí aj o teplotách v skleníkoch a preto sa v tomto článku pozrieme, prečo a ako správne vetrať, aby sme neublížili rastlinám a zabránili vzniku a šíreniu nežiaducich organizmov. Dnešným heslom je "radšej strešné okno otvoriť, než nechať rastliny pomrieť".

Hlavnou devízou skleníka je možnosť zadržania nakumulovaného tepla. Tento skleníkový efekt funguje na princípe prechodu slnečných lúčov cez zvolené zasklenie, ohriatie pôdy a rastlín v interiéri a následné udržanie vzniknutého tepla vďaka izolačným vlastnostiam konštrukčných prvkov. A teplo je to, prečo skleník chceme a prečo ho kupujeme. Každá minca má však dve strany a v tomto prípade je to nahromadenie prílišného tepla, prekročenie teploty, ktoré rastlinám svedčí. Preto nikdy nesmieme zabudnúť na riadne vetranie, pomocou ktorého sme schopní kontrolovať vnútornú teplotu a regulovať vlhkosť. Naším cieľom je vytvoriť mikroklímu, ktorá prospieva pestovaným rastlinám, ale nelahodí plesniam a iným chorobám. Ako na to, pýtate sa?

Štipka fyziky, štipka praxe

Za štandardných podmienok stúpa teplejší vzduch nahor a chlad sa drží pri zemi. Pokiaľ chceme skleník vetrať, je teda potrebné s ohľadom na fyzikálne zákony vytvoriť takzvaný komínový efekt. Rovnako ako pri ktoromkoľvek inom komíne to znamená, že privádzame prúdenie zo spodu a necháme ho odísť preč vrchom. V našom prípade postupujme tak, že otvoríme bočné okná či dvere na prívod vzduchu a strešné okná na odchod teplého vzduchu. Vzniknutý ťah sa z veľkej časti o cirkuláciu postará sám. Nepísali by sme o tom ale článok, keby to nebolo trochu zákernejšie. Po prvé, nemôžeme vetrať, keď je vonku zima. Vetranie všeobecne nevykonávame cez noc, ale až keď slnko svieti a hreje. Po druhé, pri veternom počasí nechceme, aby poryvy prúdili priamo do skleníka. Silný vietor by jednak mohol polámať rastliny, jednak spôsobiť rýchle odparovanie vody, čo môže viesť k vädnutiu a potenciálne aj zvýšeniu koncentrácie soli v pôde.

Hromadenie tepla, komínový efekt a možnosti odvetrávania

Okrem regulácie teploty nesmieme zabudnúť ani na stráženie vlhkosti vzduchu, a to z toho dôvodu, že príliš vlhké prostredie svedčí hubovým patogénom, najmä plesňovým chorobám (pleseň zemiaková na paradajkách, pleseň uhorková atď.). Väčšina spomínaných patogénov preferuje rovnaké teplotné podmienky ako rastliny ktoré napádajú. Preto je dôležité eliminovať druhý faktor, teda vlhkosť. Vlhkosť v skleníkoch vzniká odparovaním z tiel rastlín, ktoré sa tým ochladzujú pri vysokých teplotách. Správne odvetrávanie sa postará súčasne o obe problémové oblasti.

Vetrací arzenál

Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že strešné okná sú nevyhnutnosťou. Koľko ich je pre Váš skleník potrebných sa odvíja od jeho rozmerov, konkrétne dĺžky. Typické 3 až 4 metrové skleníky si vystačia s jedným strešným otvorom, na každé ďalšie 2 metre je odporúčané pridať jedno okno navyše. Stráženie vnútornej teploty a manuálne polootváranie, otváranie a zatváranie môže byť časovo náročná varianta. Samozrejme to možno zvládnuť, ale môžete tiež siahnuť po automatických otváračoch, ktoré sa pomocou samočinného piestu, pracujúceho na báze teplotnej rozťažnosti parafínu, o túto úlohu sami postarajú.

A teraz kadiaľ vzduch privádzať. Otvorením dverí, ktoré má každý skleník, docielime rýchlu výmenu vzduchu aj ochladenie. U niektorých skleníkov máme dokonca k dispozícii dvere polovičné, čiže polené. Vďaka nim môžeme otvoriť hornú časť krídla pre prístup vzduchu a spodný diel ponechať zatvorený, aby sme zamedzili vniknutiu neposedných detičiek, alebo domácich maznáčikov. Spoliehať sa iba na dvere má ale aj svoje nedostatky, pretože sú zafixované na jednej strane a v prípade silného vetra prúdiaceho práve z ich strany by sme sa mohli dostať do ošemetnej situácie. Pri vetraní je teda užitočné mať viac možností prívodu vzduchu z viacerých strán. K tomu je možné využiť buď prídavné dvere do protiľahlého čela, ktoré ale nie sú dostupné u všetkých skleníkov, alebo bočných či čelných okien. V závislosti na danom modeli sú k dostaniu doplnkové okná výklopné, alebo lamelové. Oboje do skleníka spoľahlivo privedú chladný vzduch.

Automatický otvárač, polené dvere a bočné okná s vetraním výborne pomôžu

Na záver si poďme povedať, že vo všeobecnosti volíme množstvo a veľkosť vetracích otvorov vždy podľa rozmerov konkrétneho skleníkového modelu. Za horúceho letného popoludnia potrebujeme aby otvorená vetracia plocha tvorila aspoň 1/5 vnútornej úžitkovej plochy. Na príklad si vezmime skleník o veľkosti 3 x 4 m, ktorý má plochu 12 m2. V tomto prípade potrebujeme aspoň 2,4 m2 vetracích prieduchov. Zároveň nezabudnime, že vhodná vnútorná teplota závisí od pestovaných rastlín a ich potrieb. Teplomilným rastlinám svedčí zhruba 30 ° C prostredia, nad 35 ° C by nám opadali kvety paprík a zoschli kvety uhoriek. Šaláty, reďkovky či biele kaleráby môžeme mať v skleníku len na jar, pri vysokých teplotách strácajú chuť. Takto by sme mohli pokračovať, preto vždy určujte podmienky podľa súčasnej výsadby. Je vhodné si tiež zapamätať, že mierny prievan je vhodnejší, pretože uľahčuje, napr. u paradajok, samoopelenie.

Asi každý skúsenejší skleníkár by vám odporučil nepodceňovať vetranie. Jedine vďaka tomu umožníte produktívny rast rastlín, zabránite rozšíreniu patogénov ale tiež otvoríte brány opeľovačom. Ku skleníkom v našej ponuke ponúkame širokú škálu príslušenstva, ktoré Vám okrem iného dopomôže aj k účinnej cirkulácii vzduchu. Buďte pripravení, poďte si vybrať.